pondelok 22. februára 2010

Hlásenie z víkendu

Tak tento víkend som naozaj nezaháľala. Každú chvíľu mi to pripomenie bolesť svalov, o ktorých existencii inokedy ani neviem. No mali ste už niekedy po prechádzke svalovku na krku?

Tu je pár obrázkov z nedeľnej prechádzky. Po upršanej sobote vykuklo slniečko a tak sme vyhrabali vhodnú obuv, vetrovky, šály, čapice a rukavice a tak naobliekaní sa vydali do prírody. Už prvá fáza pre mňa nebola jednoduchou. Že vlastínm turistické baganče vhodné do snehu som už dávno zabudla a keď sa mi pri jesennom upratovaní dostali pod ruku, márne som si lámala hlavu tým, komu patria :oD.
Druhá fáza: podľa turistickej mapy krátka prechádzka trvajúca asi 1 hodinu a 15 minút. Nakoniec trvala dvakrát toľko, mapa neprezradila, že je tam taký stupák, že posledných pár sto metrov sme viac oddychovali, než kráčali.
Fáza tretia: kto nemal vhodnú obuv, bol častejšie na zadku, než na nohách. Ja som sa na zadnej časti tela ocitla len raz, zato som padla rovno do snehového záveja a ešte doma som sa čudovala, ako sa mi mohol dostať sneh až na plecia...
Pár dôkazových fotiek:

Aj sobota bola mimoriadne perná. Okrem pravidelného upratovania som vytiahla štetce, farbu a natierala a natierala...
Už dávnejšie som rozmýšľala ako zavesiť na stenu mini-bábovkové formičky bez toho, aby som klincami roztĺkla stenu. Až mi prišla pod nos stará-prastará kuchynská skrinka, vhodná tak akurát na vyhodenie. Prečo nevyužiť dvierka ako rám? A ako to dopadlo, posúďte sami:



Aj ostatné obrázky v kuchyni chceli nový rámček.

A nech to všetko pekne ladí, staré lyžice a formičky po babke, dostali aj nový podklad - kuchynskú utierku :oD.

A na záver ešte recept na vynikajúci závin. Recept však bez fotky, než sa stihli nabiť baterky do foťáka, bolo po koláčoch.
Tu je ten recept:
Začneme plnkou: z 1/2 l mlieka, 2 čokoládových pudingov, 3 PL kakaa a 30 dkg kryštálového cukru uvaríme hustú kašu. Ešte do horúcej primiešame 1 Palmarin. Plnka nám musí vychladnúť, až potom si pripravíme cesto.
Cesto: 90 dkg hladkej múky, 3 a pol PL oleja, štipka soli, 15 dkg práškového cukru, 2 kocky droždia, 4 dcl mlieka a sneh z troch bielkov.
Pripravíme si kvások, pridáme ho k múke, prilejeme olej a zľahka vmiešame sneh z bielkov. Cesto nekysne, hneď ho spracujeme!
Cesto si rozdelíme na šesť častí, každú rozvaľkáme, potrieme pudingom a stočíme ako na závin. Potom záviny po dvoch stočíme na vrkoč. Potrieme žĺtkom, poprepichujeme vidličkou a upečieme (asi 20 minút).

Dobrú chuť!

nedeľa 21. februára 2010

Posledná...


Tak toto je už naozaj posledná (mnou vyrobená) čapica v tejto sezóne :oD.
Trochu som sa potrápila, kým som zohnala farbu vlny, ktorá by ako-tak ladila s rukavicami a šálom, ktoré až doteraz driemali v šuplíku. Potom mi nevychádzal vzor, zdalo sa, že matematické operácie zrazu neplatia... Z piatich ihlíc mi to padalo, tak som to musela prehodiť na okrúhle ihlice a potom som znova plietla na piatich.... No a nakoniec som ani nezohnala hlavu ochotnú zapózovať...

Tak nech sa už počasie umúdri a ja môžem novú baretku spolu s rukavicami aj šálom založiť niekam na spodok šuplíka!

štvrtok 18. februára 2010

Krásy zimy

Teplomer už konečne vytrvalo ukazuje teploty nad nulou a aj dlhodobá predpoveď počasia sľubuje teplejšie počasie. Mnohí si vydýchli, že sa už nepríjemné stránky zimy ako zlomeniny, privysoké účty za kúrenie, šmyky na cestách, nekonečné odpratávanie snehu, hrubé vrstvy oblečenia a ťažké kožuchy, pomaly s nami lúčia.

Obchody ponúkajú prvé jarné kvietky a záhradkári si už robia zásoby semienok.Tešíme sa na jar.


A ja sa ešte rozlúčim so zimou niekoľkými fotkami zachytávajúcimi tú peknú stránku zimy – obrázkami, ktoré namaľoval mráz na naše okná. Vyzerá to tak, že tohto roku ich nahradia nové, zrejme plastové, na ktoré mráz nemaľuje rád...




Stále teplejšie a svetlejšie dni!

pondelok 15. februára 2010

Nech žije shopaholizmus!

Už som na seba prezradila, čo mám rada (pre menej chápavých je to to, čo nájdete na fotkách zverejnených niekedy predtým...). Teraz je čas poodhaliť to, čo rada nemám. Nemám rada nakupovanie. Ja dokonca neznášam nakupovanie! Nie preto, žeby ma nudilo prehŕňanie sa vo farebných krabičkách, nie preto, žeby som nebola zvedavá na ich obsah. Ja neznášam nakupovanie preto, že nakupujú aj iní ľudia.

Tak napríklad dnes: prehrabujem sa v polici s bielizňou. Zaujala ma krabička s viacerými kusmi nohavičiek (no čo, každý ich nosí – aspoň si to myslím :oD)). Som ale zvedavá na veľkosť, pružnosť materiálu a tak ďalej. Tak obsah detailne skúmam – detailnejšie než je to predavačkám milé. A v tej chvíli mi nestojí za chrbtom predavačka, aby mi vynadala. V tej chvíli stojí za mojim chrbtom cudzia pani, ktorá by sa rada stala mojou spolupáchateľkou a obsah krabičky si prezrela spolu so mnou - samozrejme so sprisahaneckým komentárom. Ja nechcem byť sprisahancom s cudzou paňou!

Alebo včera: prechádzam sa po hypermarkete, treba doplniť zásoby potravín. Z diaľky si vyhliadnem, že okolo police s čajmi sa nikto neponeviera. Tak sa tam najväčšou rýchlosťou, ktorú mi umožňuje vozík (samozrejme zasa sa mi ušiel s „prekríženými“ kolieskami) presuniem. Vezmem do ruky krabičku so šípkovým čajom (je to môj najobľúbenejší) a začítam sa do zloženia – neviem prečo ho miešajú s ibištekom, ak ma pamäť neklame pri potulkách slovenskou prírodou som videla viac šípových kríkov ako ibištekových. A keď ho položím späť (priveľa ibišteka), cez moje plecia sa po tej istej krabičke (pritom ich tam je aspoň niekoľko stovák) natiahnu hneď dve ruky, minimálne jedna z nich do mňa drgne. „Pani, je v akcii?“ Nie, nie je... Ja nechcem, aby ľudia do mňa drgali! A nechcem robiť tovaru reklamu – aspoň nie zadarmo!

Alebo častá skúsenosť: „Pani a toto čo stojí? A aká je to veľkosť? A v modrej farbe to nemajú?“ Ja nechcem podávať informácie, ktoré má podávať predavačka!

A tak si zásadne vyberám obchody bez zákazníkov, s podriemkávajúcimi predavačkami, ktoré moja prítomnosť nijako neruší (samozrejme nechcem, aby mi nejaká znalkyňa tovaru kecala do môjho výberu!). Alebo nakupujem v internetových obchodoch. Len škoda, že ešte technika nie je na takej úrovni, aby dokázala zosnímať moje miery, vyhodnotiť, čo by mi najviac pristalo a zároveň v čom by som sa cítila najlepšie!


A toto je výsledok môjho dnešného nakupovania – musela som sa nejako odškodniť za utrpenie pri nákupoch!

P.S.: Náušnice si, ešte skôr než som ich stihla vyfotiť, privlastnilo naše malé stvorenie!



A niečo viac o náramkoch a mojom vzťahu k nim tu a tu.

nedeľa 14. februára 2010

Sviatok sv. Valentína


Krásneho Valentína!

streda 10. februára 2010

Pre mamku aj pre dcérku


Ak sa pri pletení nezadarí a netrafíte veľkosť, možno nemusíte párať. Možno tá veľkosť padne nejakému malému stvoreniu :oD

piatok 5. februára 2010

Nová dekorácia


Nezvaná dekorácia, už celý týždeň sa od nás nechce odsťahovať.
Pekné dni bez nádchy!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...